Salan

Salan^[1] (iné mená: Salán^[2]; bulh. Салан alebo Залан – Salan alebo Zalan; maď. Zalán; lat. Salanus) bol podľa Gesta Hungarorum (Anonymova kronika) bulharský vazal, titelský vojvoda, respektíve knieža, ktorý mal vládnuť v 9. storočí medzi riekami Dunaj a Tisa.^[1][3] Hlavným mestom jeho vojvodstva mal byť Titel.

Odborná literatúra zaujíma k Salanovi rôzne postoje: časť ho považuje za (aspoň čiastočne) historickú postavu, časť ho (podobne ako napr. Menumoruta) vníma ako imaginárneho vládcu vymysleného autorom uhorskej Anonymovej kroniky^[4][3], azda na základe topografického názvu.^[5] Objavuje sa tiež hypotéza, že mohol byť „kontaminovaný“ s niektorým moravským kniežaťom^[6]:53, či byť miestnym veľkomoravským vládcom.^[7] Neskoršie uhorské kroniky pripísali Salanovo povolenie k staro-maďarskému usadeniu sa v jeho krajine a príbeh o predaji krajiny za kone veľkomoravskému vládcovi Svätoplukovi.^[6]:53

1. ↑ ^{a b} MARSINA, Richard. Vpád starých Maďarov. Historická revue, 2001, roč. 12, čís. 4, s. 9. ISSN 1335-6550.
2. ↑ TIBENSKÝ, Ján. Veľkomoravská a cyrilometodejská tradícia v období počiatkov slovenského národného obrodenia. In: Veľká Morava a naša doba: k 1100. výročiu príchodu Cyrila a Metoda. Ed. Jozef Pitoňák, Ján Sloboda. Bratislava : Osveta, 1963. S. 67.
3. ↑ ^{a b} STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo. Druhé prepracované a doplnené vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Rak, 2016. ISBN 978-80-85501-64-3. S. 290, 300.
4. ↑ HOMZA, Martin. Přemyslovci, Arpádovci, Piastovci? Nové dynastie na troskách slávy Mojmírovcov. Slovenské pohľady, 2015, čís. 9, s. 37. ISSN 1335-7786.
5. ↑ KUČERA, Matúš. O historickom vedomí Slovákov v stredoveku. Historický časopis, 1977, roč. 25, čís. 2, s. 227, 230 – 231. ISSN 0018-2575.
6. ↑ ^{a b} HAVLÍK, Lubomír Emil. Slovanské státní útvary raného středověku. Praha : Academia, 1987.
7. ↑ BEDNAŘÍKOVÁ, Jarmila; MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk; HOMOLA, Aleš. Stěhování národů a východ Evropy: Byzanc, Slované a Arabové. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-787-1. S. 188 – 189.