10 results found for: “Joe_biden”.

Main result

Joe Biden

Joseph Robinette Biden Jr., BA, JD (* 20. november 1942, Scranton, Pensylvánia, Spojené štáty) je americký demokratický politik, od 20. januára 2021 46. prezident Spojených štátov. Počas funkčného obdobia Baracka Obamu v rokoch 2009 – 2017 pôsobil ako 47. viceprezident Spojených štátov a predtým ako senátor Spojených štátov za štát Delaware v rokoch 1973 – 2009. Vyrastal v Scrantone, v štáte Pensylvánia, a v New Castle County, v štáte Delaware. Študoval na University of Delaware a v roku 1968 získal právnický titul na Syracuse University. V roku 1970 bol zvolený za radného New Castle County a stal sa šiestym najmladším senátorom v amerických dejinách, keď bol v roku 1972 ako 29-ročný zvolený do Senátu Spojených štátov za štát Delaware. Bol dlhoročným členom senátneho výboru pre zahraničné vzťahy a nakoniec jeho predsedom. V roku 1991 sa postavil proti vojne v Perzskom zálive, podporil však rozšírenie aliancie NATO do východnej Európy a jej intervenciu v juhoslovanských vojnách v 90. rokoch. Podporil rezolúciu povoľujúcu vojnu v Iraku v roku 2002, ale postavil sa proti nárastu amerických vojsk v roku 2007. Predsedal tiež justičnému výboru Senátu v rokoch 1987 až 1995, ktorý sa zaoberal drogovou politikou, prevenciou kriminality a otázkami občianskych slobôd; viedol úsilie o prijatie zákona o kontrole a násilnom trestnom čine a zákone o násilí páchanom na ženách a dohliadal na šesť potvrdzovacích pojednávaní Najvyššieho súdu Spojených štátov vrátane sporných pojednávaní týkajúcich sa Roberta Borka a Clarenca Thomasa. O demokratickú prezidentskú nomináciu sa neúspešne uchádzal v roku 1988 a opäť v roku 2008. Biden bol šesťkrát zvolený do Senátu a bol štvrtým najdlhšie pôsobiacim senátorom, keď rezignoval na funkciu viceprezidenta Baracka Obamu po tom, čo vyhrali prezidentské voľby v roku 2008. Obama a Biden boli znovu zvolení v prezidentských voľbách v roku 2012. Ako viceprezident dohliadal na výdavky na infraštruktúru v roku 2009 s cieľom čeliť veľkej recesii. Jeho rokovania s republikánmi v Kongrese pomohli prijať legislatívu vrátane zákona o oslobodení od daní z roku 2010, ktorý riešil patovú situáciu v zdaňovaní; zákon o kontrole rozpočtu z roku 2011, ktorým sa vyriešila kríza dlhového stropu; a americký zákon o oslobodení daňových poplatníkov z roku 2012, ktorý sa zaoberal blížiacim sa „fiškálnym útesom“. Podporil vojenskú intervenciu v Líbyi a pomohol sformulovať americkú politiku voči Iraku stiahnutím amerických vojsk v roku 2011. Po Útoku na základnej škole Sandy Hook viedol pracovnú skupinu Gun Violence Task Force. V januári 2017 ho Obama vyznamenal prezidentskou medailou slobody s vyznamenaním. V apríli 2019 oznámil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2020 a v júni 2020 dosiahol hranicu delegátov potrebnú na zabezpečenie demokratickej nominácie. 11. augusta 2020 vyhlásil za svoju spolukandidátku na viceprezidentku senátorku Kamalu Harrisovú z Kalifornie. V prezidentských voľbách, ktoré sa konali 3. novembra 2020, dvojica zvíťazila nad vtedajším prezidentom Donaldom Trumpom a viceprezidentom Mikeom Penceom. Biden sa tak stal len druhým bývalým viceprezidentom, ktorý bol zvolený za prezidenta Spojených štátov už po ukončení svojho funkčného obdobia, a prvým od Richarda Nixona v roku 1968. Ako prezident podpísal zákon o americkom záchrannom pláne v reakcii na pandémiu COVID-19 a následnú recesiu. Podpísal dvojstranné zákony o infraštruktúre a výrobe. Navrhol zákon Build Back Better Act, ktorý v Kongrese neprešiel, ale jeho aspekty boli zahrnuté do zákona o znížení inflácie, ktorý podpísal v roku 2022. Vymenoval Ketanji Brownovú Jacksonovú za členku Najvyššieho súdu. Spolupracoval s republikánmi v Kongrese na riešení dlhovej krízy Spojených štátov v roku 2023 vyjednaním dohody o zvýšení dlhového stropu. V zahraničnej politike obnovil členstvo Ameriky v Parížskej dohode. Dohliadal na úplné stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu, ktoré ukončilo vojnu v Afganistane, počas ktorej sa afganská vláda zrútila a Taliban prevzal kontrolu. Na ruskú inváziu na Ukrajinu reagoval uvalením sankcií na Rusko a schválením civilnej a vojenskej pomoci Ukrajine. Počas vojny medzi Izraelom a Hamasom oznámil vojenskú podporu Izraelu a odsúdil akcie Hamásu a ďalších palestínskych militantov ako terorizmus. V apríli 2023 oznámil svoju kandidatúru na demokratickú nomináciu v prezidentských voľbách v roku 2024.