Karpaty

O iných významoch výrazu Karpaty pozri Karpaty (rozlišovacia stránka).

Karpaty
Pohorie
Maramureský masív, Rumunsko
Štáty	Česko,   Maďarsko,   Poľsko,   Rakúsko,   Rumunsko,   Slovensko,   Srbsko,   Ukrajina
Vertikálne delenie	7  - Západné Karpaty  - Juhovýchodné Karpaty  - Východné Karpaty  - Južné Karpaty  - Rumunské Západné Karpaty  - Transylvánska panva  - Srbské Karpaty
Najvyšší bod	Gerlachovský štít
- výška	2 655 m n. m.
- súradnice	49°09′49″S 20°08′02″V / 49,16361°S 20,13389°V / 49.16361; 20.13389
Dĺžka	1 400 km
Rozloha	210 000 km² (21 000 000 ha)
Geologické zloženie	flyšové pásmo, neovulkanity, oravikum
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Perióda	Terciér
Karpatský oblúk od Viedne a Bratislavy až po Srbské Karpaty
Wikimedia Commons: Carpathian Mountains
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) je rozsiahle pásmové pohorie v strednej a východnej Európe, súčasť alpsko-himalájskeho geologického systému. Vznikli počas mladších treťohôr, patria teda k mladým európskym pohoriam. Zasahujú na územie Rakúska, Česka, Slovenska, Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska a Srbska. Na severozápade ich Viedenská panva a Karnuntská brána oddeľujú od Álp, zo severu sú obklopené čelnou karpatskou priehlbinou, na juhovýchode, vo východnom Srbsku, plynulo prechádzajú do Balkanidov. Vonkajšie pásmo je tvorené z flyšových príkrovov, centrálne pásmo hlbinnými vyvreninami a vápencami, vnútorné povrchovými vyvreninami, pozostatky treťohorného vulkanizmu. Celková rozloha pohoria sa uvádza na približne 200^[1] – 210 000 km², celá Karpatská oblasť s priľahlými panvami, nížinami a pahorkatinami tak až 530 tisíc km².^{[chýba zdroj]} Dĺžka karpatského oblúka počítaná od Bratislavy po Železné vráta je zhruba 1 450 – 1 500 km, šírka sa pohybuje medzi 12 a 350 km.^[1] Najvyšší bod Karpát je Gerlachovský štít v slovenských Vysokých Tatrách s výškou 2 654,4 m n. m.^[2] Ďalšie oblasti vysokohorského charakteru sa rozkladajú v rumunských Južných Karpatoch s reťazcom masívov Retezat, Parâng, Fagaraš a Bucegi, ktoré presahujú 2 500 metrov; inak má väčšina Karpát skôr ráz lesnatých stredohôr. Nad hornou hranicou lesa sa nachádza asi 5 % rozlohy pohoria; časti trvalo nad snežnou čiarou ani ľadovce sa tu nenachádzajú.

Karpaty sú jedným z najvýznamnejších území divokej prírody v Európe. Žije tu okrem iného najväčšia európska populácia medveďa hnedého, vlka, kamzíka a rysa, mnoho vzácnych vtákov ako orol skalný či orol krikľavý a taktiež viac než tretina všetkých európskych druhov rastlín vrátane mnohých endemitných a reliktných druhov.^[3] V Rumunsku sa nachádza druhá najväčšia plocha pralesov v Európe po Rusku, celkom 250 000 hektárov (65 %); väčšina z nich sa nachádza v Karpatoch,^[4] pričom Južné Karpaty predstavujú najväčšiu nefragmentovanú lesnú oblasť v Európe.^[5] Najviac lesov tvoria podhorské bučiny a horské smrečiny. Miera odlesňovania v dôsledku nezákonnej ťažby dreva je ale vysoká.^[6] Mimoriadne druhovo bohatá je v Karpatoch náhradná vegetácia lúk, bielokarpatské lúky v Česku držia dokonca svetový rekord v absolútnom počte druhov na malej a strednej ploche.^[7] V horách a ich podhoriach vyviera mnoho termálnych a minerálnych vôd, pričom na Rumunsko pripadá tretina všetkých týchto európskych vôd.^[8]

V karpatskej oblasti sa stretávajú vplyvy mnohých národov, jazykov a kultúr, prejavujúce sa podobným folklórom a tradíciami; charakteristická podoba pastevnej horskej krajiny aj mnohých miestopisných názvov je spojená predovšetkým s tzv. valašskou kolonizáciou v stredoveku a ranom novoveku. Okrem prírodného bohatstva sa tu nachádza aj mnoho kultúrnych pamiatok: na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zapísané pôvodné bukové lesy Karpát, ale tiež aj ľudové drevené chrámy poľských, ukrajinských, rumunských a slovenských dedín, opevnené dediny Sedmohradska, pravoslávne kláštory v bývalom Moldavskom kniežatstve alebo unikátne jaskyne Slovenského raja a krasu.

1. ↑ ^{a b} Carpathian Mountains [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ Poloha a geomorfologické členenie Tatier [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online. Archivované 2021-05-26 z originálu.
3. ↑ Carpathian montane conifer forests – The Encyclopedia of Earth [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ Salvaţi pădurile virgine! [online]. 2011-10-27, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online. Archivované 2011-10-27 z originálu. (po rumumsky; moldavsky)
5. ↑ EUROPE: New Move to Protect Virgin Forests [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
6. ↑ Romania breaks up alleged €25m illegal logging ring [online]. 2018-05-31, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
7. ↑ CHYTRÝ, Milan; HÄRTEL, Handrij; ŠUMBEROVÁ, Kateřina. Rodinné stříbro české vegetace: máme u nás něco, co jinde nemají? [online]. Academia, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
8. ↑ CAPITAL, de. Bucureşti, staţiune balneară – o glumă bună? [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (Ro)