Pagoda

Drevená päťposchodová pagoda Godžú-no-Tó v Hórjúdži v Japonsku, postavená v 7. storočí, jedna z najstarších drevených stavieb na svete.

Pagoda[1] (iné termíny pozri nižšie; sans. भगवत् bhagavat, tamil. pakavatà, perz. butkede, viet. chùa, čín. tcha, pchin-jin ta, jap. to, port. pagode) je všeobecné označenie pre východoázijský orientálny alebo budhistických vežovitý chrám.[2][3][4][5] Stavba je stupňovito sa zužujúca, ktorej rôzne typy možno vidieť najmä v Číne, Japonsku a Kórei. Vyvinula sa z indickej stúpy, slúži na uchovávanie posvätných ostatkov, každé poschodie má vybiehajúcu strechu.[6][5] Stúpy sa vyvinuli do niekoľkých odlišných foriem v rôznych častiach Ázie. Pagoda mala pôvodne slúžiť rovnako k uchovávaniu ostatkov alebo iných cenných predmetov napríklad sútram. Ozdobný špic na vrchu strechy má pravdepodobne korene v hinduizme, ktorý predchádza budhizmu a taoizmu, v symboloch joni a lingam. Štýl stavby sa postupne stal podlhovastejším a valcovitejším, až kým horná časť nezískala zoštíhlený vežovitý vzhľad. Obvykle sú postavené v rámci chrámových komplexov alebo ich blízkosti. V rôznych krajinách majú rôznu podobu a výzdobu. Pagody sú viacposchodové štíhle veže v tvare štvorca alebo osemuholníka.[7] Na vrchu sa nachádza špic s rozličným počtom kruhov. Niektoré pôdorysy napodobujú tvar mandaly. Stavby sú prevažne z dreva, kameňa a tehál. Tento typ stavby pravdepodobne pochádza z Nepálu, ktorý neskôr doniesli nepálski majstri do Číny, kde získala nové formy a rozšírila do ďalších krajín.[8] Okrem náboženského využitia inšpirovali mnoho umelcov. Najstaršie a najvyššie boli postavené z dreva. Niektoré pagody boli pevné a nemali vôbec žiadny interiér. Ostatné boli duté a vo vnútri sa nachádzal malý oltár alebo malá pagoda. Neboli to obytné budovy a nemali podlahy alebo miestnosti. Interiér obsahuje len sériu schodísk, ktoré umožňujú návštevníkovi vystúpiť na hornú časť. Mnoho filipínskych zvoníc je veľmi ovplyvnených pagodami prostredníctvom čínskych pracovníkov najatých Španielmi.[8][7]

  1. An-čching In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  2. pagoda In: Slovenské slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online.
  3. pagoda In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 151.
  4. pagoda In:BLAŽÍČEK, Oldřich; KROPÁČEK, Jíři. Slovník pojmů z dějin umění. Praha : Odeon, 2013. ISBN 9788072991044. S. 209.
  5. a b pagoda | Hrvatska enciklopedija [online]. www.enciklopedija.hr, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
  6. pagoda In: Ottova všeobecná encyklopédia M-Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. Kolektív autorov. ISBN 80-969159-4-0. S. 186.
  7. a b Pagoda | architecture [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-11-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b Stúpy a pagody | World Trend [online]. [Cit. 2020-11-06]. Dostupné online.

© MMXXIII Rich X Search. We shall prevail. All rights reserved. Rich X Search